Moja a Tínina poviedka 7

Napsal Ayumi Kurosawa (») v pondělí 2. 7. 2012 v kategorii Poviedka s Tínou, přečteno: 574×
Zaujalo mě : eetgo.cz = eet zdarma a online

Kedže sa Tína konečne vykoktala, môžem už konečne pokračovať....:D 

Notte: 

Gabrielle konečne vykonala svoju pomstu. Bol na ňu zaujímavý pohľad, ako plače a pri tom trhá hlavu svojmu milovanému priateľovi. Bolo vidieť, že je trochu otrasená, ale inak spokojná. Vstala som z lavičky a prešla ku nej. Opatrne som ju objala okolo pliec. Nemala som veľa skúseností s citmy a podobne, tak ma prekvapilo, že si položila hlavu na moje plece. "Tak poďme. Noc je naša, " povedala som, aby som ju povzbudila. 

Gabrielle odrazu zmeravela. Urobila som niečo zle? Pozrela som, kam sa upiera jej pohľad. V tvári vyzerala trochu vydesene. A nedivila som sa. Na nebi sa tvorila puklina. Stisla som jej plecce. 

Nech to bolo čokoľvek, neboli sme na to samé. Gabriell zrazu roztvorila krídla, schmatla ma za ruku a vyletela so mnou na budovu za nami. To trhnutie mi takmer odtrhlo ruku, ale Gabrielle mala pravdu. Na mieste, kde sme pred chvíľou stáli, bol obrovský kráter. Spôsobila ho neidentifikovateľná guľa ktorú vyslala postava z tej pukliny. Zarazene sme tam pozerali. Postava nás hľadala. Za ňou sa objavila ďalšia. Videli sme iba obrysy, ale nôž bol jasne viditeľný. Všetko sa to zomlelo príliž rýchlo, Vedľa Thomasovho tela teraz ležala hlava útočníka. Tá druhá postava pozrela našim smerom a zoskočila ku nám. 

Popadla ma povaha davca, chcela som vedieť kt to je. Bála som sa, že Gabrielle bude chcieť odísť, ale nestalo sa tak. Len vsunula svoju ruku do mojej a stisla ju. Všetky lampy na ulici zhasli. Bola som pripravená zabíjať pri hocijakom náznaku nebezpečenstva. 

Gabrielle: 

Ten neznámy bol dosť podozrivý. Nepočula som o nikom, kto by vedel vrhať energetické gule. A blížil sa k nám. Moje staré ja chcel utiecť, čo najďalej. V mojom srdci sa ale niečo zlomilo. Bolo mi jedno, akému nebezpečenstvu sa vystavím. 

Aj napriek mojim pefektným očiam som mu nevvidela do tváre. Ale podľa tvaru postavy bolo vidno, že je to chlap. Nahol sa dopredu a poklonil sa. "Lady Gabrielle, lady Notte. Mojou povinnosťou je priviesť vás do našej krajiny. Teraz, keď ste obe pripravili niekoho rovnakého druhu o život, môžete sa k nám konečne pridať." oznámil formálnym hlasom. 

Vyjavene som naňho civela. Mrkla som na Notte, no tá bola na tom rovnako aj ja. Odvážila sm sa teda prehovoriť. Vystúpila som o krok dopredu, no stále som zvierala Nottinu ruku. 

Nacvičeným a formálnym hlasom som prehovorila. "Je nám veľmi ľúto, ale asi máte chybné informácie. My nemôžeme byť tými, čo potrebujete." Zvykla som si za ten čas, čo som ešte bola človekom. Celá tá spoločnosť na mne zanechala stopy. 

"Ale áno, ste to vy. Gabrielle Jonquille, z Marseille. Premenená pred 500 rokmi. 

Ďalej Notte, zo Sicílie. Taktiež pred 500 rokmi. To, že ste sa stretli nie je náhoda. Boli ste premenené v rovnaký deň a v rovnakom čase. Máme tam o vás aj legendu. Odkedy ste sa zrodili, v našej krajine prebieha vojna. Len vy ju môžete zvrátiť. Preto som tu." snažil sa nás presvedčiť o svojom. 

"Povedzte tú legendu!" prikázala Notte. Cudzinec sa poklonil a začal prednášať:

"Dvojčatá z rôznych kútov sveta,

sily svoje spoja a nás zachránia. 

Vojnu odvrátia, mier nastolia,

Na trón zasadnú, 

nás povedú.

Ak však zlo do jednej zo sŕdc sa vkradne,

prepichnú sa ich srdcia a pokoj zavládne."

Na chrbte mi vystrelili zimomriavky. Tá prvá verzia bola prijatelnejšia. Stisla som Notte ruku aby som si dodala odvahu. "A čo budeme musieť urobiť?" odpovedala som napriek všetkúému hrdo. Etiketa ma nepustí, matka mala pravdu. Nadvihla som bradu, aby som dodala svojím slovám vážnosť. 

Notte: 

Keď Gabrielle hovorila, doslova z nej sálala vážnosť a vznešenosť. Vyzerala vážne ako z nejakej šľachtickej rodiny. 

Ale tá legenda sa mi páčila. Predstava, že by som vládla bola príjemná. Uškrnula som sa. No on sa nedal rušiť a pokračoval. "Pravdepodobne podľa vašich schopností sa podrobíte testu. A podľa toho, budete trénovať. Aj ja som upír, ale som na inej úrovni. A to musíme napraviť." 

Spôsob, ako hovoril ma urážal. Akoby som bola niečo menej. Vycerila som zuby a zasyčala: "Nehovor s nami týmto tónom. Veď sme snáď podľa tej legendy dôležité, no nie?" Cudzinec sa uklonil ešte hlbšie :" Ospravedlňujem sa, že môj tón vás uráža. Nemal som to v úmysle. Ale potrebujem vedieť : pomôžete nám alebo nie?" vykročil s otázkou, kvôli ktorej prišiel. Pozrela som na Gabrielle. Neviem ako ju, ale mňa už táto zem nudila. Nebolo by asi vhodné keby som prehovorila ja. To Gabrielle je urodzená, nie ja. Stisla som jej ruku aby na mňa pozrela. Pomaly otočila hlavu, akoby mala v hlave zmätok. Zaostrila na mňa pohľad a ja som nebadane prikývla. Bez slova otočila hlavu. Vedela som, že to chce aj ona. bolo jej t vidieť na tvári. 

Gabrielle: 

Vedela som, že Notte bude súhlasiť, nemusela mi to ani naznačiť. Veľmi sm chcela odísť. Ale tá druhá časť legendy ma trochu vydesila. Čo ak ja alebo Notte zaváhame? Nechcela som zmrieť ako obeta. Zavrela som oči a zhlboka sa nadýchla. "Bude nám cťou." rozhodla som. 

_____________________________________________________________

Pardon, že som toto pridala tak neskor, ale chcela som ešte toto napísať :D Taže Tína, už môžeš pokračovať :P

Gabrielle:


Sanjay nás cez puklinu v oblohe premiestnil do jeho, a teraz aj do našej, krajiny. S Notte sme sa stále držali pre istotu za ruky. Objavili sme sa uprostred obrovského paláca. Na to, že som navštívila aj Versailles, bola som ohromená. Steny zdobili prekrásne maľby. Mie také gýčove, ale krásne. Okná neboli štvorcové, ale oblúkové. Celkovo tá miestnosť bola veľmi svetlá. 

Sanjay, ten neznámy cudzinec ktorý po nás prišiel nas hneď ťahal do trónnej sály. Boli tam dva tróny, zatiaľ prázdne.Medzi nimi bol nadýchaný vankúš. Na ňom trónila najdivnejšia mačka akú som kedy videla. Bola väčšia, mala dlhšie nohy a ňufák mala svetlohnedý. Sanjay sa jej uklonil. Ja som sa vystrela a vypla hrudník. Nech vie, že nie je mojou paňou. Notte nasledovala mmôj príklad. predsalen, ja som urodzená. Ona s tým ešte nemala skúsenosti. 

Mačka prehovorila. "Je mi cťou, že vás dve poznávam. Čakali sme na vás vyše 500 rokov. Ospravedlňujem sa, ale niekto musel prevziať za ten čas vládu. Som mačkolačica Lulu. Teší ma. "

Prekvapila ma, ale v kútiku duše som čakala tvory ako je ona. Notte mi stisla ruku. Pravdepodobne chcela, aby som prebrala všetky tieto formálne záležitosti. Nech je teda tak.

"Teší aj nás, Lulu. Sme rady, že namiesto nás nastúpil na trón niekto značne inteligentný. Verím, že táto krajina je v dobrých ,.. rukách. Ale ešte radšej by sme boli, keby ste to ešte chvíľu prevzali. Ako iste viete, nie sme riadne vycvičené, a musíme si prejsť tréningom." povedala som urodzeným hlasom, aby som jej dala najavo, že nie som nejaká nula. Tiež sa vyznám v špinavej politike. 

Lulu sa uškrnula. "Sanjay, prosím, odveď ich do komnát."

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
TiNa | 3.7.2012 08:43
milé, ale trochu rýchlo to na nich vybalil.....ci pána, kebyže niekto tak mne povie, tak si pomyslím, že má nejaký problém xD ale inak pekné smile
psychomaciatko z IP 195.91.108.*** | 3.7.2012 20:18
trochu rychlejsi spad, ale nevadi, aspon citatel nikdy nevie, co ma cakat, a tak sa nenudismilesmile mne osobne sa tato kapitola extremne pacilasmile sa tesim na dalsiusmile
Ayumi Kurosawa | 4.7.2012 10:45
ďakujem za pochvalu smile))


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
[*1*] [*2*] [*3*] [*4*] [*5*] [*6*] [*7*] [*8*] [*9*] [*10*] [*11*] [*12*] [*13*] [*14*] [*15*] [*16*] [*17*] [*18*] [*19*] [*20*] [*21*] [*22*] [*23*] [*24*] [*25*] [*26*] [*27*] [*28*] [*29*] [*30*] [*31*] [*32*] [*33*] [*34*] [*35*] [*36*] [*37*] [*38*] [*39*] [*40*] [*41*] [*42*] [*43*] [*44*] [*45*] [*46*] [*47*] [*48*] [*49*] [*50*]   [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel devět a deset