Moja a Tínina poviedka 9

Napsal Ayumi Kurosawa (») v úterý 14. 8. 2012 v kategorii Poviedka s Tínou, přečteno: 622×
Zaujalo mě : eetgo.cz = eet zdarma a online

Keďže sme sa stretli a prediskutovali nasledujúci postup, prichádza ďalšia časť! TRAMTADADÁÁ!Užite si to :3 Bude to písané zatiaľ iba z pohľadu Gabrielle, pretože Tína si to napíše pekne sama :P

GABRIELLE:

Nahnevane som zamrnčala a prikryla si hlavu dekou. Tak preto je orientovaná izba na východ! Slnko, doteraz kamarát, sa stáva úhlavným nepriateľom, a to hlavne ráno. V nepríjmnej nálade som sa vykotúľala z postele. S prekvapením som zistila, že som k okraju bližšie než sa zdalo. Pristála som teda na kolenách na perzskom koberci. S nadávkami som sa odšuchtala do kúpeľne a pritom si clonila oči.

"Mala by som poprosiť nejakého sluhu o záclony..." zašomrala som si a vykonala ústnu hygienu. Zamierila som k skrini s oblečením. Zarazene som pozrela na to oblečenie. Bolo na môj vkus....príliž športové... Boli tam len jedny elegantné šaty. V nočnej košeli na ramienka som bez zaklopania vošla k Notte. Čakala som, že bude ešte ležať v posteli, ale pristihla som ju, ako sa obzerá v zrkadle v novom oblečení. Vlasy už mala učesané, a bola dokonca aj obutá do čiernym čižiem po kolená. 

Sestra sa na mňa uškrnula. "Na cvičisku budeš hlavná atrakcia. Ale aj tak si myslím, že by si si mala obliecť niečo.... vhodnejšie." doberala si ma. 

"Ak by som mala vankúš, ver že ho do teba šmarím..." zašomrala som ale počúvla ju. V momente keď som bola hotová vošiel nejaký sluha. Prikývla som, že môžeme ísť. V tom momente vyšla zo svojich dverí aj Notte s iným sluhom. Počas cesty som sa k nej priblížila a chytila ju za lakeť. "Čo to je vlastne za tréning?" opýtala som sa šepkom. Bez slova pokrútila hlavou, a tak sme pokračovali. Ja som šla dverami vpravo a Notte dverami vľavo.

Na pár okamihov ma oslepilo ostré slnko, no potom som zbadala obrovské cvičisko. Boli tam cvičné figuríny, terče, a mnoho zbraní. Niekto tam už trénoval, no len čo ma zbadali, ukonili sa a odišli do hradu. Divné... Pozrela som doľava a tam stála Notte a sledovala tú scénu.

Preoč musíme ísť rôznymi dverami? 

Môj sluha pokračoval do stredu jednej polovice, tá druhá očividne patrila Notte. Predstavil ma jednej žene, a nechal ma s ňou tam. Vyzerala veľmi silná a mocná. Mala husté hnedé vlasy a čierne oči. Trochu sa podbala na ľudskú Xenu. Notte sa zoznamovala s rovnako vyzerajúcou ženou. Chcela som sa opýtať, či sú dvojičky, ale nechala som to tak. Táto Xena nemala veľmi prívetivý pohľad. 

"Začneme s výukou elementov. Tak čo je tvoja špecialita?" opýtala sa bez okolkovania. Už už som mala na jazyku pečená kačica s obohou, ale to asi nemyslela. "Neviem." povedala som teda. Povzdychla si a vytiahla papierik. Čo dopekla s ním chce robiť?! 

"V tvojom vnútri je obrovská energia, ktorú sa musíš naučiť používať. Nie je to mágia ale má k nej blízko. Každá z nás čo sme na cvičisku ovláda jeden element. Dokáže s ním robiť aj určité veci. " vysvetlila a ustúpila. Sledovala som ako zatvára oči naťahuje ruky a ako odnikiaľ začal fúkať vietor. Menil smery tak ako ona hýbala rukami.

"Tak toto rozhodne chcem vedieť!" vykríkla som nadšene. Jej príkry pohľad ma trochu upokoil, ale vrelo to vo mne. Podala mi papierik. Obzerala som si ho, no nebol ničím zvláštny. Pozrela som na Notte. Jej trenérka práve privolávala odniekiaľ blesky. Znova som pozrela na papierik a na trenérku. 

"Existuje 5 elementov. Sú to Voda, Oheň, Blesk, Vietor, Zem. Takmer každá upírka dokáže aspoň jeden používať, u upírov sa táto schopnosť nevyvynula. Po dôkladnom tréningu budete vedieť , ale len možno, používať 2 elementy. Tento papierik nám pomôže zistiť tvoje schopnosti." objasnila mi. Bez slova som pozerala na papierik. Ako preboha mi má povedať element? Napíše sa to na ňom? Premení sa na to? 

Hľadala som v mysli nejaké znamenia, ako používať tú energiu. Pátrala som cez spomienky, cez celú myseľ, no našla som iba malú škvrnku ktorá blikala. Akoby ma do seba vtiahla a pohltila myseľ. Pred očami sa mi vybavil obežný systém tela a navygovala som ho do pravého ramena. Do predlaktia. Cez zápästie do dlane. Moja nedočkavosť už nemala hraníc. Z dlane do prstov. 

Otvorila som oči a pozrela na papierik v ruke. Bol mokrý, kvapkala z neho voda. Akoby sa tadiaľ prehnala búrka. "Tak sa zdá, že môj element je voda." uškrnula som sa na Xenu, alebo tak som si ju aspoň nazvala. Potešene prikývla. 

Začula som, ako Notte vykríkla. Trhnutím som sa otočila za tým zvukom. Bola v poriadku, len z ruky jej padal horiaci papier. Takže Oheň a Voda. "Pekná kombinácia" počula som Xenu zašepkať. To s ňou musím súhlasiť. 

Xena zatlieskala. Obrátila som na ňu teda moju pozornosť. "S elementami budeme trénovať zase zajtra, pretože ste vyčerpali obe všetku energiu. Prejdeme si zručnosť s mečom." rozhodla a ja som prehltla. Nemala som to rada a keď mi jeden hodila, takmer mi odsekol ruku. Nechala som ho radšej dopadnúť na zem a uhla sa. Až potom som ho opatrne chytila a zodvihla. Chytila som ho čo najpohodlnejšie, aby mi náhodou nevypadol z ruky. Xena zatskala, ale nechala to tak. Ona, Notte a Xena 2 ho držali úplne inak. 

Pokúsila som sa to teda napodobiť, aj keď neúspešne. Xena zaútočila. Zručne narábala mečom, akoby nevážil ani gram. Len tak tak som odklonila úder na hlavu, no útok na brucho som nestihla. Z otvorenej rany mi začala tiecť krv. Chytila som si ju aby som to aspoň trošku spomalila. Cez prsty mi pretekala krv a kvapkala na nové čižmy. Do noda mi udrela tá vôňa. Mala som chuť zahryznúť si do boku, ale udržala som sa. 

Xena na niekoho zamávala. Určite ma nemôže liečiť iný upír, veď by ma zabil. Z davu okolo cvičiska vybehlo jedno dievčatko, ktorého čiapka vyzerala ako muchotrávka červená. Vlastne všetky dievčatká vyzerali rovnako. Pribehla ku mne, usmiala sa na mňa, a ľahla si na moje brucho. Najprv mi vyrazila dych, ale potom sa do mňa začala vstrebávať. 

Vydesene som na to celé pozrala. Čo do pekla sa tu deje? Necítila som ju, ale prste zmizla. Vo mne. Ale na boku sa mi rana začala zatvárať. Xena mi pomohla na nohy, a podala mi meč. 

Takže toto tu je bežné?! Pozrela som na Notte. Tá na mňa pozerala, div jej oči nevypadli. Srdce mi búchalo ako nikdy predtým. Skúmala som miesto kde tá dievčina zmizla. Nič tam nebolo, ani len ranka. Pozrela som na Xenu s prosbou v očiach a ona ma vypočula.

"To sú naše lekárky. Máme tu ľudí, čo ich vyrábajú. Proste sa v tebe rozplynú a vyliečia ťa. Nič sa neboj, je to bezpečné." objasnila a skúsila ma upokojiť. Aj tak to nepomohlo. 

Dosť ma to vydesilo a snažila som sa vyhnúť ďalším sečným ranám. Úhyb doprava, skloniť sa, odkloniť meč, rýchlo ho zvrtnúť. Neznelo to ľahko, ale do obeda som musela to dievčatko nechať do mňa vstúpiť ešte 13x. Odišla som celá namrzená a namosúrená.

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Článek ještě nebyl okomentován.


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
[*1*] [*2*] [*3*] [*4*] [*5*] [*6*] [*7*] [*8*] [*9*] [*10*] [*11*] [*12*] [*13*] [*14*] [*15*] [*16*] [*17*] [*18*] [*19*] [*20*] [*21*] [*22*] [*23*] [*24*] [*25*] [*26*] [*27*] [*28*] [*29*] [*30*] [*31*] [*32*] [*33*] [*34*] [*35*] [*36*] [*37*] [*38*] [*39*] [*40*] [*41*] [*42*] [*43*] [*44*] [*45*] [*46*] [*47*] [*48*] [*49*] [*50*]   [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel nula a sedm