Moja a Tínina poviedka part 1

Napsal Ayumi Kurosawa (») ve středu 20. 6. 2012 v kategorii Poviedka s Tínou, přečteno: 622×
Zaujalo mě : eetgo.cz = eet zdarma a online

Ospravedlňujem sa za svoje zaľúbené kecy, ale čo už. Keďže nemám chlapca, a moj jediný pokus skončil katastrofálne, nemám ako porovnať moje písanie s realitou. Takže je totáké, aké si to predstavujem. :3

Vsunula som svoju ruku do Thomasovej. Pritúlil si ma ešte viac a pobozkal ma nežne na čelo. Zavrela som oči. Dnes to bolo presne 500 rokov čo ma premenil. Pomrvila sm sa v jeho náručí. Pozrela som do jeho nádhernej tváre. Vždy ma šokovalo, že ani za taký čas nezostarol ani o kúsok. Rukou som mu prešla po líci. Uškrnul sa na mňa. "Toto storočie chcem niečo špeciálne. Kam by si chcela ísť?" opýtal sa ma.

Pootočila som hlavou a zašepkala: "Ešte sme neboli v Benátkach.Vraj je tam krásne."

"Hhmmm... Romantický výber. Tam som chcel ísť, keď budeme sláviť 1000 rokov, ale budiž." zasmial sa. Vstal a ja som pristála na zemi. Roztiahol krídla a ja som nasledovala jeho príklad. Prehodila som si modrý prameň neposlušných vlasov cez krídlo. Vždy vyzeral tak perfektne. 

Vzal do ruky kompas. "Vzhľadom na našu súčasnú polohu by sme mali letieť na juhovýchod." povedal a ukázal príslušným smerom. Poslúchla som ho a vzlietla som z Viedeňskej budovy. Roztopašne som vyletela do výšky. Vzduch bol trochu chladný, ale mne to nevadilo. S nádherným úškrnom ma nasledoval.  Chvíľu sme leteli potichu. Chceli sme sa držať za ruky, ale kvôli krídlam to bolo nemožné. Tak sme okolo seba aspoň krúžili. Zaletel podomnňa, chytil ma za ruky a lietal po chrbte. Nahla som sa a pobozkala ho. Uškrnul sa. "Čo? Niečo smiešne?!" ohradila som sa, myslic si, že sa smeje na mne. 

"Nič, len som si spomnul na 1. svetovú vojnu...." nechápavo som na neho pozrela, tak pokračoval: Robila si zdravotnú sestru, robila si odbery krvi, umývala rany...." 

Keď som si spomenula, zasmiala som sa aj ja. Väčšina pacientov kvôli mne neprežila. "Mali by sme si pohnúť... Prichádza južný vietor a môžu sa stretnúť." narážala som na to, že sme plachtili v severnom vetre, a mohlo by vznniknúť tornádo. Vážne prikývol a silnejšie mával krídlami. Takto sme leteli asi 4 hodiny. 

"Thomas...Nie je tamto Koloseum?" opýtala som sa a ukázala naším smerom. Ak áno, Benátky sme už prešli.

"Tak tam zájdeme na medzizastávku. Vadí ti to?" uškrnul sa šibalsky. Prevrátila som na to očami a stiahla som krídla. Milovala som takýto voľný pád. Thomas už takmer nereagoval, zvykol si. Do krvi mi prúdil adrenalín. Zreničky sa mi rozšírili napätím. Zem sa blížila obrovskou rýchlosťou. Ešte chvíľu a narazila by som. 

V poslednej chvíli som roztiahla krídla a stúpla o pát metrov. Vietor mi udrel do krídel. Nebolo to bolestivé, ale stálo to zato.  "Ja už len čakám, kedy spadneš a ublížiš si." doberal si ma. 

Pristáli sme vnútri ohromnej stavby. V mysli som si predstavila, koľko gladiátorov a bojovníkov tu bojovalo a koľko z nich tu aj zomrelo. Naplnila ma posvätná bázeň. Chcela som niečo povedať, ale zaškriabalo ma v krku. Znova som potrebovala krv. Keď som smädná, nič iné pre mňa neexistuje. Zatvorila som oči a pátrala mysľou po vhodnej obeti. Keď som sa napila obyčajnej krvi, nepomáhalo mi to. Musel to byť človek, ktorý je na pokraji zúfalstva. V týchto časoch je ich našťastie dostatok. Thomas to má ťažšie. Potrebuje dievčatá, ktoré ešte sú pannami. Trochu ma to hnevalo, ale nedá sa nič robiť. 

Pri neďalekom moste stál chlap, ktorý chcel spáchať samovraždu. Schovala som krídla a rozbehla sa tým smerom. Thomas ma s povzdychom nasledoval. Nebolo to ďaleko, už z dieľky som ho uvidela.

"Počkajte!" zakričala som za ním taliansky. Chcela som ho zdržať. Fungovalo to. Stále chcel skočiť, ale chcela aj vedieť, čo mu chcem. Pribehla som k nemu a naznačila mu, že chcem šepkať. Nahol sa ku mne a plánoval si odkaz vypočuť. Bol v ideálnej polohe. Na krku som mu videla pulzovať žilu. Doslova som cítila to teplo. Pootvorila som ústa a bleskovo sa zahryzla. Začal sa vzpierať, tak som mu trhla hlavou. Zlomila som mu väzy. Bezmocne mi odkväcol na ramene. Teplá krv mi prúdila do celého tela. Boľavé hrdlo som zaraz prestala cítiť. Keď už bolo telo prázdne, frustrovane som ním zatriasla. Thomas zatiaľ stál opretý o múr a čakal ma. Oblizla som mu stopy po tesákoch aby sa zacelili. Potom som ho prehodila do vody. 

"Nájdi si ešte niekoho. Už zajtra budeš smädná." navrhol. Ospravedlňujúco som naňho pozrela a usmiala sa.  Ale počúvla som ho. Zavrela som oči a hľadala. Jeden bol na konci ulice. Rozbehla som sa tam. Na poschodí sedelo v okne dievča a plakalo. Preskočila som cez ňu do izby a udrela ju. Potichu omdlela. Nechcela som ju zabiť, tak som jej nechala krv na prežitie. Rýchlo som zacelila rany, aby sa nestala upírom.  

Oprela som sa o rám okna a pozerala sa von. Thomas tu nebol, ostal pri moste. V okne oproti som uvidela dievča asi v mojom veku. Vypleštila som oči. Nebola ničím taká nezvyčajná. Mala hnedé vlasy asi po pás, vlnité. Pozerala priamo na mňa. Vytiahla tesáky z hrdla chlapca, olizla ranu a pustila ho na zem. Vyjavene sme na seba pozerali. 

Vyskočili sme oknom aby sme sa mohli bližšie prizrieť. "Páni....Nečakala som, že tu stretnem nejakú upírku..." nadhodila som. Vyzerala tajomne. Pripomínala mi Thomasa keď má svoje nálady. "Ani ja som tu nikoho nečakala. Odkiaľ si?" opýtala sa ma. 

"Marseille, rok 1512. A čo ty?" 

"Sicília. Ten istý rok. Perfektná náhoda." pousmiala sa. 

________________________________________________

Ospravedlňujem sa, že tak málo. ďalšiu časť nájdete u Tíny, takže sa preklikajte až tam.

Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
psychomaciatko z IP 195.91.109.*** | 20.6.2012 18:52
opäť dokonalosť samasmile ja už nič iné od teba ani nečakám, smilesmile proste si geniálnasmile
Ayumi z IP 88.212.37.*** | 20.6.2012 18:54
vďaka, aj keď som mala pocit, že tu len splietam slová do viet smile
Watari Miku | 20.6.2012 19:05
Musím podpichnúť Tinu, a povedať, že tvoje je krajšie ... xD Ale nebudem až taká sviňa, lebo poviem, že super sú obidve ^^ Jen tak dál
Ayumi Kurosawa | 20.6.2012 19:09
ďakujeme :3 to je moja špecialitka. V každej poviedke sa s niekým zapletiem smile


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
[*1*] [*2*] [*3*] [*4*] [*5*] [*6*] [*7*] [*8*] [*9*] [*10*] [*11*] [*12*] [*13*] [*14*] [*15*] [*16*] [*17*] [*18*] [*19*] [*20*] [*21*] [*22*] [*23*] [*24*] [*25*] [*26*] [*27*] [*28*] [*29*] [*30*] [*31*] [*32*] [*33*] [*34*] [*35*] [*36*] [*37*] [*38*] [*39*] [*40*] [*41*] [*42*] [*43*] [*44*] [*45*] [*46*] [*47*] [*48*] [*49*] [*50*]   [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel jedenáct a šest